Schizandra čínska (Schisandra chinensis, Klanopraška čínska)
schizandrasynonymá: Maximowiczia sinensis Rupr.
čínske meno: wuweizi

Schizandra čínska je opadavá drevitá liana s ovíjavou pravotočivou stonkou. Je 8 - 15 m dlhá. Biologia kvitnutia je veľmi zložitá. V prirodzených podmienkach sa vyskytujú rastiny dvojdomé aj jednodomé. V niektorých rokoch sa stretávame iba so samčími, v iných rokoch aj so samčími a samičími jedincami. Je predstaviteľom pôvodnej subtropickej flóry. Udržala sa v oblasti Ďalekého východu, na juh od 51 stupňa severnej šírky, v Rusku, na Kurilských ostrovoch, ale aj v severnej Číne, v Korei a v Japonsku. Schizandra tu rastie na veľkých plochách v zmiešaných a listnatých lesoch, obvykle v nadmorskej výške 200 - 500 m, v Číne až do výšky 1300 metrov nad morom. V súčasnosti sa pestuje aj v iných krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a tiež u nás.
V čínskej klasickej medicíne je tento druh známy už dávno a je nazývaný rastlinou, ktorá poskytuje "plody piatich chutí", t.j. kyslé, horké, sladké, štipľavé a slané. Jej liečivý a tonizujúci účinok bol známy už v piatom storočí.
Z hľadiska využitia sú najdôležitejšie bobule, ktoré obsahujú širokú paletu organických kyselín. V šťave plodu bolo zistených 52% kyseliny citrónovej, 40% kyseliny jablčnej, 3% kyseliny vinnej, 4% kyseliny jantárovej, a stopové množstvo kyseliny šťavelovej. Obsah kyseliny citrónovej a jablčnej odpovedá množstve v citróne. Okrem týchto kyselín obsahuje šťava plodu cukry, anthokynany, askorbát a glykosidické látky flavonoidného typu, označované niekedy nesprávne ako vitamín P. Významnou zložkou semien schizandry čínskej je olej zlatožltej farby, ktorý má horkú chuť a živicovú vôňu. Obsahuje asi 6% silice a 14% zmesi látok, v ktorej boli dokázané steroly, tokoferoly a voľné mastné kyseliny. Semená a plody obsahujú aj farmakologicky veľmi účinné látky, ktoré sa nazývajú lignany, z nich boli už syntetizované látky ako schizandrín C, deoxyschyzandrín, gama-schyzandrín a wuweizin C.

Účinné látky v semenách a v plode majú výraznú aktivitu v mnohých fyziologických funkciách:
  • vplyv na centrálny nervový systém - rozomleté semená znižovali experimentálne navodenú neurózu, schyzandrín u experimantálnych myší výrazne predlžoval dobu spánku
  • vplyv na kardiovaskulárny systém - stimuluje krvný obeh a súčasne zlepšuje vlastnosti krvi
  • vplyv na dýchací systém - zistil sa antitusický účinok, ktorý bol známy už v dávnej japonskej klasickej medicíne
  • vplyv na tráviaci systém - potláča žaludočné ulcerácie, spôsobené stresom, inhibuje žaludočnú sekréciu, pôsobí antiulcerózne
  • vplyv na pečeň - lignany vykazujú výrazný hepatoprotektívny účinok, ktorý spočíva v inhibicii lipidovej peroxydácie, ochrane pred depleciou glutathionu, v stimulácii drsného endoplazmatického retikula v hepatocytoch. Lignany podporujú glykogenézu a majú antioxydačné účinky. Bol tiež zaznamenaný pozitívny účinok týchto látok do mutagenných prejavov niektorých karcinogénov
  • vplyv na metabolizmus - stimuluje rezorpciu fosforu, zvyšuje jeho obsah v krvi a kumuláciu v mozgu a niektorých vnútorných orgánoch. Pozitívne sú účinky na oxydačné procesy v mozgu, pečeni a svaloch, urýchľuje metabolizmus lipidov, má anticholesterolemický efekt, čím brzdí rozvoj arteriosklerózy
      na začiatok stránky
Účinné látky schizandry majú ešte myorelaxačný efekt, antipyretický a analgetický účinok.
Adaptogenná aktivita
Schizandra patrí medzi najznámejšie rastliny s adaptogennými účinkami. Adpatogenné látky majú schopnosť zvyšovať nešpecifickú odolnosť organizmu, najmä voči negatívnym účinkom vonkajšieho vplyvu na organizmus, voči účinkom stresu.
Do skupiny adaptogénov môžu byť zahrnuté iba látky, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
- musia byť neškodné a spôsobujú minimálne poruchy vo fyziologických funkciach organizmu
- ich účinok je nešpecifický, teda zvyšujú odolnosť voči širokému spektru faktorov
- môžu normalizovať rôzne patologické stavy bez ohľadu na to, čím boli vyvolané
 
Toxicita
Bolo zistené, že plody klanoprašky čínskej sú netoxické. Akútna LD50 bola 10,5 gr/kg u nečisteného extraktu. U čisteného extraktu bola LD50 iba 2,8 gr./kg. Takáto nízka toxicita bola dokázaná aj u lignanov.
 
Obsah koenzýmu Q
Pre relatívne vysoký obsah koenzýmu Q v schizandre má aj značný antioxydačný účinok. Koenzým Q je nepostradáteľnou súčasťou každej ľudskej bunky. Je to látka podobná vitamínom, so silnými antioxydačnými účinkami, je zdrojom energie pre organizmus. Nedostatok koenzýmu Q a zvýšený oxidačný stres sa podieľajú na vzniku mnohých ochorení. Nedostatok koenzýmu Q sa potvrdil u kardiovaskulárnych ochorení, neuromyskulárných ochorení, u diabetikov, pri chronickom únavovom syndróme, pri paradentóze, pri metabolických ochoreniach, pri chorobách pečene a obličiek, mužskej infertilite. Známy je úloha koenzýmu Q v procese starnutia, pričom jeho rpítomnosť výrazne spomaľuje tento proces. Obsah koenzýmu Q sa s pribúdajúcim vekom v organizme znižuje. Doc. Dr. A . Gvozdjaková, Dr.Sc.).
      na začiatok stránky
Imunotop s.r.o.; Račianské mýto 1/B; 831 02 Bratislava; tel.: 02 / 4463 5707; fax: 02 / 4463 5708; e-mail: imunotop@imunotop.sk
Design & code by Dusan Tudik - T&T WebDesign
hosted by Yegon