O strese hovoríme vtedy keď organizmus pod vplyvom určitých faktorov (stresory) reaguje na podnety z vonkajšieho alebo vnútorného prostredia. Po prvej fáze - tzv. poplachová reakcia, keď organizmus reaguje snahou o udržanie homeostázy (krvný tlak, frekvencia pulzu, objem telových tekutín) následuje druhá fáza, keď už stresové reakcie sú aktivizované stresovými hormónmi (napr.adrenalínom) a organizmus reaguje zmenou svalového napätia, zúžením zreničiek, zvýšením hladiny krvného cukru. Teraz už hovoríme o tzv. všeobecnom adaptačnom syndróme, ktorý vyúsťuje do obrazu rozvinutej stresovej reakcie, ktorou sa organizmus snaží vyrovnať s hroziacim nebezpečenstvom.

Stresory môžeme rozdeliť napr. na:

  • vonkajšie
    • fyzické prostredie (hluk, prudké svetlo, horúčava, bolesť, chemické škodliviny)
    • sociálne (agresivita okolia, povýšenosť, pocit menejcennosti)
    • životné udalosti (smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa)
  • vnútorné
    • súčasť životného štýlu (nedostatok času, pitie kávy, nadmerná konzumácia alkoholu, nabitý program)
    • psychické postoje (negativistické reakcie, veľké očakávania)
Ďalej môžeme stresory rozdeliť ešte na:
  • vnímateľné zmyslami (kognitívne) - fyzické prostredie, sociálne dôvody
  • nevnímateľné zmyslami (nekognitívne) - biologické faktory (vírusy, baktérie, iné parazity)

Stresory, ktoré nie sú vnímateľné zmyslami, rozpoznáva imunitný systém. Imunitnú odpoveď preto považujeme za jednu z najdôležitejších reakcii organizmu na stresový podnet.
Informácie o hroziacom nebezpečenstve sa prostredníctvom zmyslových orgánov, imunitného systému alebo buniek v poškodených tkanivách dostávajú do Centálneho nervového systému, ktorý spôsobuje obrannú reakciu svalov a hormónov. Imunitný systém v organizme rozpozná prítomnosť baktérii , vírusov alebo nádorových buniek a pripravuje imunitnú odpoveď. Pri takejto reakcii však vznikajú látky, ktoré majú imunosupresívny účinok, môžu teda výrazne oslabiť účinnosť následujúcich imunitných reakcií, hlavne na infekčné podnety a nádory.

Krátkodobý stres spôsobuje v prvej fáze aktivizáciu imunitného systému, neskôr však je možné často pozorovať aj jeho supresiu.
Dlhotrvajúci stres spôsobuje vždy zníženie protiinfekčnej a protinádorovej obrany. Najmä hladina a aktivita tzv. NK-buniek sú po dlhotrvajúcom strese veľmi znížené, čo vedie často k vzniku rakoviny.

Odhaduje sa, že 80% všetkých moderných ochorení má svoj pôvod v pôsobení stresu.( rakovina. kardiovaskulárne ochorenia, vredová choroba, cukrovka, kožné ochorenia, bolesti hlavy a migrény, depresia).

Dôležitá je aj skutočnosť, že pri starnutí organizmu dochádza k nedokonalej komunikácii medzi imunitným a endokrinným systémom organizmu. V spojení s pôsobením stresu ( depresie, melancholia, zármutok, zápaly, chemické škodliviny, fajčenie, alkohol a pod.) na takýto organizmus sa pozoruje zvýšený výskyt nádorov. Každý z týchto stresových podnetov totiž výrazne znižuje aktivitu NK - buniek, ktoré majú rozhodujúcu úlohu v boji s rakovinou.

Pre prevenciu nádorových ochorení je teda dôležité znížiť na minimum aj vplyv negatívneho stresu na organizmus a posiľňovanie imunitného systému (správny životný štýl a stravovanie, cvičenie, psychická pohoda, tradičné alternatívne medicíny, užívanie prírodných prípravkov na podporu imunitného systému)

      na začiatok stránky
Imunotop s.r.o.; Račianské mýto 1/B; 831 02 Bratislava; tel.: 02 / 4463 5707; fax: 02 / 4463 5708; e-mail: imunotop@imunotop.sk
Design & code by Dusan Tudik - T&T WebDesign
hosted by Yegon